Tento vývoj sa dal očakávať – rastúce ceny dovážaných palív a energie a čoraz horšia
ekonomická situácia núti ľudí znižovať vlastné prevádzkové náklady. Kúrenie drevom je lacné, aj keď menej pohodlné v porovnaní s plynom alebo elektrinou. Ale väčšina ľudí, ktorí kúria drevom, by mohla dosiahnuť rovnakú tepelnú pohodu s oveľa menšou spotrebou dreva, a tým aj výrazne menšími nákladmi, časom a prácou spojenou s prípravou paliva a kúrením. V tých istých domoch, kde žijú (bez zatepľovania a výmeny okien či dverí) a s tými istými kotlami a pecami. Chce to ale poznať základné pravidlá správneho kúrenia.
Väčšina gazdov, ktorých kúrenie je
už tradične ich každodennou povinnosťou, by bez váhania zdvihlo ruku na otázku, kto
vie správne kúriť. Ale zadechtované komíny a ohniská, a najmä obrovské siahovice
palivového dreva pri väčšine rodinných domov svedčia o opaku.
Palivové drevo bolo až donedávna dostupné všetkým, čo ho potrebovali. Ľudia neboli
finančne nútení uvažovať o jeho účinnom spaľovaní a pri kúrení postupovali intuitívne
– vždy, keď plameň v peci slabol, prikladali. A tak, aj keď sa v domoch kúrilo drevom po veľa generácií, väčšina ľudí sa nenaučila správne kúriť.
Tri fázy horenia dreva
1. FÁZA : DREVO SA ZAPAĽUJE, PRASKÁ, TVORIA SA
V ŇOM TRHLINY A VODA V ŇOM OBSIAHNUTÁ VRIE
A ODPARUJE SA
V tejto fáze oheň vyžaduje maximálny prísun čerstvého vzduchu.
Plameň ohňa je tmavožltý. Vďaka rastúcej teplote zostatková voda
v dreve vyvrie do ohniska a v spalinách sa dostane do komína. Pri
správnom kúrení musíte dosiahnuť, aby sa ohnisko aj steny komína
dostatočne nahriali, a aby teplota spalín v komíne presiahla 60 °C –
to zabezpečíte naplno otvorenou komínovou klapkou na začiatku
kúrenia. Pri nižšej teplote spalín by spaliny v komíne kondenzovali,
komín by „neťahal“ a na jeho steny by sa usadzoval nebezpečný
čierny decht.
2. FÁZA: ROZKLAD DREVA – SPLYŇOVANIE
Už od teploty 150 °C sa z dreva začínajú uvoľňovať prchavé horľaviny.
Čím je teplota ohniska vyššia, tým viac horľavých plynov sa z neho
uvoľní a tým je vyššia aj účinnosť spaľovania. Prchavé horľaviny tvoria
80 až 85 % horľaviny drevnej hmoty a spolu s privádzaným vzduchom
horia svietivým plameňom nad tuhou zložkou dreva. Vaším cieľom je
dosiahnuť, aby všetky uvoľnené prchavé horľaviny dokonale zhoreli.
Optimálna teplota pre rozklad dreva začína od 280 °C.
Pri nižšej teplote horenia vznikajú látky, ktoré sú zdraviu veľmi škodlivé a poškodzujú koróziou vnútrajšok pece alebo kotla. Pri teplote nad 700 °C sa z dreva uvoľňuje a horí drevoplyn (zmes kysličníka uhoľnatého a vodíka s vysokou výhrevnosťou).
Ak je v krbovej vložke alebo kotle sekundárny prívod vzduchu a dá sa samostatne ovládať, môžete v tejto fáze úplne uzavrieť prívod vzduchu pod rošt (primárny prívod vzduchu). Sekundárny prívod vzduchu ale musí ostať naplno otvorený, inak drevo dostatočne neprehorí a nevyužije sa celá jeho energia. Decht, ale aj začiernený šamot v ohnisku alebo začiernené sklo sú len dôkazom nekvalitného a málo účinného horenia. Jednoducho povedané, spálite viac dreva a využijete z neho menej tepla.
3. FÁZA: DREVO VYHÁRA NA UHLÍKY, Z KTORÝCH SÁLA TEPLO BEZ VIDITEĽNÉHO PLAMEŇA
Dohára tuhý zvyšok dreva – drevo sa premení na kopu tlejúcich uhlíkov bez plameňov. Ak už v ohnisku nie sú žiadne plamene, tak v tejto
fáze môžete naplno zavrieť všetky prívody vzduchu do ohniska aj uzavrieť škrtiacu komínovú klapku.
Kvalitné suché drevo
bez toho to nejde
KÚRTE IBA KVALITNÝM SUCHÝM DREVOM
Najdôležitejší parameter palivového dreva je vlhkosť. Čerstvo spílené
drevo obsahuje 50 – 60 % vody. Čím viac vody drevo obsahuje, tým
viac energie je pri horení potrebné na jej odparenie a tým menej
energie sa premení na využiteľné teplo. Vysušené drevo je niekoľkokrát
výhrevnejšie ako čerstvé.
Na kúrenie je potrebné používať drevo s obsahom vody pod 20 percent.
To v praxi znamená, že drevo by ste pred spálením mali nechať
schnúť asi dva roky, ideálne voľne prevetrávané vonku a prekryté
iba zhora proti dažďu a snehu.
Výhrevnosť rôznych druhov tvrdého aj mäkkého dreva je približne
rovnaká (asi 14,4 MJ/kg pri vlhkosti 20 percent – to zodpovedá asi
4 kWh/kg). Rozdiel medzi tvrdým a mäkkým drevom je v jeho hustote,
ktorá ovplyvňuje najmä objem dávky vkladanej do ohniska. Mäkké drevo má menšiu hustotu, a preto je ho potrebné objemovo
viac ako tvrdého dreva. Okrem toho, mäkké drevo rýchlejšie zhorí. To vás môže nabádať k častejšiemu prikladaniu, čo nie je správne!
Preto si najprv odvážte dávku paliva určenú výrobcom alebo kachliarom a takúto dávku už potom stále používajte.
Výber palivového dreva závisí od zdroja tepla a účelu kúrenia. Napríklad ihličnany s vysokým obsahom živíc nie sú vhodné pre otvorené
krby, pretože ohrozujú interiér veľkým úletom iskier. Mäkké drevo je ale vhodnejšie na rozkurovanie ako tvrdé.
Na rozdiel od toho, kachľová pec s hodinovým výkonom ohniska 4 kW a účinnosťou spaľovania 80 percent spotrebuje len jednu 15 kg
dávku paliva za 12 hodín. Celkový výkon ohniska takejto pece je však oveľa väčší oproti krbu – až 48 kW. Vyrobené teplo sa ukladá
do jej akumulačného jadra a postupne sa počas 12 hodín sálaním cez plášť pece odovzdáva do priestoru.
Aj účinnosť akumulačnej pece (a tým aj množstvo tepla získaného z rovnakého množstva dreva) je vyššia, pretože v jej ohnisku
sa dosiahne vyššia spaľovacia teplota, ktorá sa uloží do akumulačného šamotového jadra. Do komína uniká z takejto akumulačnej
pece oproti krbom menej tepla.
Nekúrte natieraným, impregnovaným drevom ani drevotrieskou, lebo ich splodiny poškodzujú životné prostredie aj ohniská,
dymovody a komíny, sú jedovaté a popol z nich nebudete môcť použiť v záhradách ako hnojivo!
Pri správnom horení a vlhkosti dreva ostáva ohnisko nezačmudené a unikajúci dym z komína nie je takmer vôbec vidieť. Toto je
aj dobrý a jednoduchý ukazovateľ správneho kúrenia.
Všade, kde uvidíte čierny dym z komína, sa buď nekúri správne alebo sa nekúri vhodným palivom.
AKO ZAKLADAŤ OHEŇ
Pri zakladaní ohňa sa drevo najlepšie rozhorí vtedy, keď k nemu priteká vzduch zo všetkých strán. Preto drevo pred zapálením uložte do ohniska tak, že na dno ohniska uložte väčšie nakálané polená hrúbky cca 10 – 12 cm (viď. obrázky dole). Na ne dáte asi 0,5 kg tenkých polienok alebo triesok (ideálne z mäkkého dreva) a medzi ne vložte pevný voskový podpaľovač (dostupný v odborných predajniach). Papier používajte pri rozkurovaní čo najmenej, pretože z neho ostáva veľa popola. Od pevného odpaľovača, ktorý horí viac ako 5 minút, sa oveľa ľahšie zapália triesky a od nich polená.
Tento spôsob zapaľovania sa vám môže zdať nezvyčajný. Drevo postupne prehára zhora nadol, horí dlhšie, čistejšie a komín sa rýchlejšie „naštartuje“. Pri tomto spôsobe zakladania ohňa vzniká oveľa menej dymu a emisií než pri tradičnom zapaľovaní
(zdola papierom). Hodí sa pre všetky typy vykurovania drevom s horným dymovodom v ohnisku – krby, piecky, akumulačné pece aj sporáky.
POZOR: Dbajte na to, aby drevo netlelo, pretože vtedy vzniká najviac jedovatých splodín a drevo riadne nezhorí.
AKO A KEDY PRIKLADAŤ
Životnosť krbu, pece, sporáka alebo kotla závisí od dodržiavania stanovených dávok dreva výrobcom alebo kachliarskym majstrom. Najviac reklamácií a poškodení vzniká práve kvôli ich prekurovaniu vysokými dávkami dreva. Optimálnu dávku
dreva je povinný stanoviť výrobca alebo kachliarsky majster v preberacom protokole.
Hodinovú dávku dreva pre krb si viete približne odhadnúť – stačí vydeliť výrobcom stanovený nominálny výkon hodnotou 2,8 kWh (to je využiteľná energia z 1 kg dreva pri účinnosti 70 percent). Takže hodinová dávka pre krb s nominálnym výkonom 12 kW je
12 : 2,8 = 4,3 kg dreva.
Ďalšiu dávku nevkladajte do ohniska skôr, než dohorí predchádzajúca dávka!
Ale pozor: vyrábajú sa už aj krby akumulačné – vtedy sa predlžuje interval prikladania. Dávku a interval prikladania v tomto prípade stanovuje kachliarsky majster podľa konštrukcie krbu.
Aj pri omietaných a kachľových peciach musí dávku dreva a interval prikladania stanoviť kachliarsky majster. Interval prikladania do pecí môže byť každých 8 až 24 hodín. To znamená 1 až 3-krát denne, nie častejšie – inak vzniká riziko poškodenia
pece a komína. Najčastejší interval prikladania na Slovensku je 12 hodín, čiže dvakrát za deň (ráno a večer). Tento interval vyhovuje aj osobám, ktoré sú zamestnané (priložia
pred a po práci). Stanovená dávka dreva sa vloží správnym spôsobom do ohniska (hrubé polená dole, tenké hore), otvorí sa prívod vzduchu a zapáli sa podľa bodu 2. Dvierka sa počas horenia neotvárajú – výnimkou sú také dvierka, ktoré zároveň
privádzajú do ohniska vzduch na horenie.
12-hodinový interval prikladania neznamená, že v ohnisku horí drevo celých 12 hodín. Oheň horí zvyčajne len asi 1,5 hodiny a po dohorení musíte uzavrieť prívod vzduchu. Pec však sála teplo 12 hodín. Ak by ste do pece prikladali nepretržite, pec by sa mohla neopraviteľne poškodiť (môže popraskať vnútorná výmurovka ohniska alebo sa uvoľnia vnútorné šamotové platne, prasknú kachlice, popraská plášť pece, môžu sa znehodnotiť dymovody, smaltované kovania, tesnenia, spojovací materiál a podobne).
Pec v dome, kde slúži ako hlavný zdroj vykurovania, nikdy počas vykurovacej sezóny nevychladne. V prechodnom období do nej prikladáte možno len raz denne, počas silných mrazov 2 až 3-krát za deň.